ART FOTO

logo-509

výtvarná fotografia

fotografia vznikla s ambíciou zaradiť sa medzi výtvarné techniky

Takmer dve storočia sa jej to ale nedarilo a tak, aby vôbec prežila, našla si miesto mimo túto sféru – dokument, reklama a podobne.. Prežila síce, ale čo z nej vlastne zostalo? Dnes, keď už je konečne ako výtvarná technika akceptovaná, je svet fotografie v agonickom kŕči a na kolenách. Pomaly, ale isto umiera a to i napriek tomu, alebo práve kvôli tomu, že zaznamenáva najmasívnejší rozmach za svoju existenciu, pričom jej pôvodný zámer zostáva niekde na pokraji záujmu, ale to je práve tá fotografia, ktorú mám rád. Mám rád hlavne tú výtvarnú fotografiu.

Osobitne a obzvlášť mám rad techniku modrotlače a sépiovej tlače. Asi hlavne preto, že sú toľko podceňované oproti platinotisku, pričom paradoxne sa predpokladá, že najväčší podiel na zachovaných platinotiskoch, majú práve oni – len sú tónované platinou.

Táto technika je totiž niekoľkonásobne lacnejšia, ako skutočný platinotisk. Inak povedané, tónovaním argentotypie v platine, získame platinotisk, za zlomok ceny, ktorú by sme museli inak vynaložiť. Tónovať sa prirodzene dajú všetkými možnými spôsobmi, tanínom počnúc , zlatom končiac, – čim sa zvyšuje ich životnosť, ale s určitosťou sa dá tvrdiť, že i netónovaný tisk – fotografia – pri dodržaní technologických postupov pri spracovávaní, môže robiť radosť ešte i Vaším fúzatým pravnukom…

Prirodzene za predpokladu, že s fotografiou bude zaobchádzané tak ako jej náleží. Zlé, alebo nevhodné zaobchádzanie je ďaleko deštruktívnejšie, ako čas.

klasická fotografia

Svoje fotografie, a to bez ohľadu na ich veľkosť – formát, vyhotovujem štandardne na barytový papier. Pokiaľ ide o fotografickú tlač na baryt, – no barytu sa skrátka žiaden papier ponúkaný rôznymi labmi nevyrovná.. Darmo Vás budú presviedčať a môžu kľudne i argumentovať životnosťou a rôznymi garanciami po dobu 100, či 200 rokov.. V tých ich pretekoch a snahách produkovať vždy nové a nové druhy papiera, ešte pred pár rokmi o tom ich produkte nebolo ani chýru, ani sluchu, takže ich tvrdenia o 200 rokoch, mi prídu prinajmenšom úsmevné, nehovoriac o tom, že je vytlačiť, a vytlačiť… Obsluha stroja – tlačiar – je v tom procese ďaleko dôležitejší ako akýkoľvek papier, tlačiareň, trisky, či farba… Študent, či dôchodca na brigáde obsluhujúci tlačový stroj, ktovieakú záruku kvalitnej tlače skrátka neposkytuje…

Takže svoje fotografie zverím k tlači, len osvedčenému a skúsenému tlačiarovi.

Veľkosť printov, je štandardne 40×60, ale v prípade požiadavky, je prirodzene možné vyhotoviť i väčší, či menší formát..

V prípade, že zákazník, zákazníčka si objedná tento druh fotografovania a fotografie je len samozrejme, že v prípade požiadavky, – vzhľadom na to, že chápem, že obsah fotografií, môže byť pre mnohých silno osobnou záležitosťou a to dokonca bez ohľadu na samotný obsah obrazu, – Vám ponúkam i zarámovanie takejto fotografie, či už do štandardného priemyselného rámu, alebo i do ručne vyrobeného dreveného rámu.

cyanotypia

Nazývaná tiež “modrotlač”, alebo tiež “železitá tlač”, je jednou z historických techník kopírovacieho procesu. Kyanotypia je pomerne jednoduchá kopírovacia technika s veľkými možnosťami. Bola objavena Johnom Herschelom v roku 1842, teda len tri roky po ohlásení vynálezu fotografie. Herschel vytvoril novou technikou pôsobivé fotogramy vtáčích pier. V 50. rokoch 19. storočia bola kyanotypia fotografmi využívaná ku zhotovovaniu kontaktných kopií z negativov získaných mokrým kolódiovým procesom.

trvanlivosť a archivácia

Ako berlínská, tak Turnbullová modrá sú veľmi stále, a kyanotypie sú vďaka tomu veľmi trvanlivé. Sú dokonca trvanlivejšie ako bežné fotografie a v tomto smere ich predčí snáď len platinotypia. Pôvodné Herschelové kyanotypie vyzerajú, ako by boli zhotovené len včera.

Veľkú pozornosť treba venovať výberu materiálov, v ktorých chceme kyanotypiu odkladať a uskladňovať a je nutné sa vyhnúť alkalickému prostrediu s pH nad 7,5 – obraz sa v ňom rozkladá.

Ako veľkosť formátu sa vždy uvádza veľkosť obrazu bez okrajov, nie veľkosť papiera .

argentotypia

Je historickou technikou kopírovacieho procesu založenou na citlivosti železitých solí ku svetlu. Základný princip popísal už John Hershel v roku 1842. Princip procesu Van Dyke je podobný Kallitypii a často sa dokonca považuje za jeden zo spôsobov Kallitypie.

Trvanlivosť obrazu je asi jednaká ako u slaného procesu – naše obrázky majú šancu prežiť nie len nás, ale i našich pra potomkov. Tónovaním obrazu sa ich “životnosť” výrazne predlžuje čim je potom porovnateľná napr. s platinotypiou..

Jednako ako u platinotypie, obraz nieje v pojive – a teda v citlivej vrstve na povrchu papiera, ale je zakotvený priamo medzi vláknami papiera.

Výtlačok argentotypie, nemusí byť nutne sépiovej – hnedej farby. Mne osobne viac sedí odtieň posunutý niekam k platinovej. Zlomiť hnedú možno tónovaním bežnými spôsobni, či už zlatom, paladiom, alebo platinou a pod.

Ako veľkosť formátu sa vždy uvádza veľkosť obrazu bez okrajov, nie veľkosť papiera .

olejotlač

Fascinujúca technika, ktorá ma svoje neopakovateľné čaro, ale od začiatku až do konca je sprevádzaná komplikáciami… K výrobe matnice sa používa dvojchroman, ktorý sa veľmi obtiažne zháňa, nakoľko u nás je to kontrolovaná chemikália zaradená do skupiny T1 a už hotové výtlačky sa na vzduchu krútia. Čiastočným riešením je papier s gramážou nad 350g a menší formát, ale to krútenie len zredukuje, nie eliminuje.

Olejotlač patrí medzi najrozšírenejšiu techniku ušľachtilých fotografických tiskov. Vynašiel ju G. E. H. Rawlins v roku 1904 a vo svojej dobe nahradila gumotlač.

Názov procesu je odvodený od toho, že výsledný obraz vzniká nanášaním mastnej tlačiarenskej černe, alebo olejovej farby na chromovanú želatínovú matnicu a tak vzniká výsledný jedinečný obraz ovplyvnený ručným zásahom natoľko, že nieje možné urobiť dva identické výtlačky.

Ako veľkosť formátu sa vždy uvádza veľkosť obrazu bez okrajov, nie veľkosť papiera .

rámovanie fotografií

Rámovanie obrazov a fotografií, je prvom rade istou službou naviac pre tých, ktorí si u mňa nechali vyhotoviť fotografie a so zreteľom na obsah fotografií, či z rôznych iných dôvodov ich predstava, ako ich fotografia, či fotografie putujú z rúk pracovníka v zberni, k rukám toho, čo fotografiu zarámuje a späť, nijako zvlášť nenadchýňa.. Nerámujem prinesené obrazy a fotografie.

Rámy si môžete vyberať štandardne zo vzorkovníkov rámov – v prípade, že máte záujem o štandardný, priemyselný rám, či už z „dreva“ alebo kovový. Rám následne vyhotovím z líšt, prípadne nechám rám vyhotoviť, ( v prípade potreby i paspartu ) a následne fotografiu sám vlastnoručne do rámu osadím.

Pre tých čo dajú prednosť ručne vyrobenému rámu, ponúkam možnosť vyhotoviť mu štýlový rám z masívneho dreva.

Vaše fotografie neopustia moje ruky…